Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu

Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu

10.02.2021 | | Počet zobrazení: 85078

Poloha, rozloha, geografické podmienky

S rozlohou 9 454 km2 je Banskobystrický kraj s podielom 19,3 % na celkovej rozlohe Slovenska je najväčším krajom.  Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.

Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia.

Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je vrch Ďumbier (2 045 m n.m.) nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najnižšie miesto v kraji je výtok rieky Ipeľ z kraja na území obce Ipeľské Predmostie  v okrese Veľký Krtíš (126 m n.m.).

Región má dlhú tradíciu v oblasti baníctva. Ložiská zlata, striebra a medi boli využívané už od 13. storočia najmä v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. V súčasnosti sú tunajšie ťažobné aktivity v útlme a centrum ťažby sa presúva do oblastí s výskytom nekovových hornín. Významné ložiská silikátov sa nachádzajú v silikátovej zóne pri Lučenci s výskytom nerudných keramických a žiaruvzdorných a rôznych prídavných surovín na výrobu keramických materiálov, kameniny, póroviny a skla. V okolí Revúcej sa ťaží a spracúva magnezitová ruda. Stavebný kameň sa vyskytuje najmä na severe, tehliarske suroviny v poltárskom okrese, štrkopiesky v južných okresoch a kremenec v okrese Žiar nad Hronom.

Na územie kraja zasahujú 4 národné parky – Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra, 4 chránené krajinné oblasti – Poľana, Cerová vrchovina, Štiavnické vrchy a Ponitrie a 10 národných prírodných pamiatok, 54 prírodných pamiatok, 34 národných prírodných rezervácií, 87 prírodných rezervácií, 39 chránených areálov a 7 chránených vtáčích území.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 13 okresov – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom, v ktorých sa  nachádza 516 obcí, z toho 24 miest.  Z hľadiska rozlohy najväčším okresom je okres Rimavská Sobota (zaberá 15,6 % rozlohy kraja), najmenším okres Banská Štiavnica (zaberá len 3,1 % územia kraja). Z miest iba Banská Bystrica a Zvolen presiahli počtom obyvateľov ku koncu roka 2019 počet 40 tisíc a žije v nich takmer 19 % obyvateľov kraja.

Demografické východiská

Počtom 645 276 obyvateľov k 31. 12. 2019 Banskobystrický kraj tvoril 11,8 % podiel slovenskej populácie. Hustota osídlenia kraja 68 obyvateľov na km2 bola najnižšia zo všetkých krajov. Najhustejšie osídlený bol okres Banská Bystrica, kde na 1 km2 žije 137 obyvateľov, najredšie okres Krupina s 38 obyvateľmi na 1 km2.

Prirodzený pohyb obyvateľstva už dlhodobo dosahuje záporné hodnoty. Aj v  roku 2019 sa živonarodilo menej detí (5 957) a umrelo viac osôb (7 108). Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva, nakoľko kraj stráca aj migráciou. Stagnácia percentuálneho podielu detí vo vekovej skupine do 14 rokov a rast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku v posledných piatich rokoch sa prejavil starnutím obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľstva k 31. 12. 2019 vzrástol na 42 rokov. Rástol aj index starnutia, ktorý dosiahol hodnotu 119,0.

Tendencia rastu sobášnosti z posledných piatich rokov zaznamenala v roku 2019 zvrat a počet uzavretých manželstiev sa mierne znížil (3 233). Rozvodovosť  sa v posledných štyroch rokoch výraznejšie nemenila. V roku 2019 sa rozviedlo 1 117 manželstiev.

Počtom 645 276 obyvateľov k 31. 12. 2019 Banskobystrický kraj tvoril 11,8 % podiel slovenskej populácie. Hustota osídlenia kraja 68 obyvateľov na km2 bola najnižšia zo všetkých krajov. Najhustejšie osídlený bol okres Banská Bystrica, kde na 1 km2 žije 137 obyvateľov, najredšie okres Krupina s 38 obyvateľmi na 1 km2.

Prirodzený pohyb obyvateľstva už dlhodobo dosahuje záporné hodnoty. Aj v  roku 2019 sa živonarodilo menej detí (5 957) a umrelo viac osôb (7 108). Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva, nakoľko kraj stráca aj migráciou. Stagnácia percentuálneho podielu detí vo vekovej skupine do 14 rokov a rast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku v posledných piatich rokoch je príčinou starnutia obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľstva k 31. 12. 2019 vzrástol na 42 rokov. Rástol aj index starnutia, ktorý dosiahol hodnotu 119,0.

Tendencia rastu sobášnosti z posledných piatich rokov zaznamenala v roku 2019 zvrat a počet uzavretých manželstiev sa mierne znížil (3 233). Rozvodovosť  sa v posledných štyroch rokoch výraznejšie nemenila. V roku 2019 sa rozviedlo 1 117 manželstiev.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 51,1 %  populácie. Miera zamestnanosti dlhodobo mierne rástla na hodnotu 67,7 % v roku 2019. Miera nezamestnanosti posledných šesť rokov klesala a v roku 2019 dosiahla hodnotu 7,9 %. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 108 eur a bola druhá najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi. Za celoslovenským priemerom zaostala o 12,2 %.

Z pohľadu organizačnej štatistiky k 31. 12. 2019 v kraji pôsobilo 27,2 tis.  právnických osôb, z ktorých 81,7 % boli organizácie zamerané na tvorbu zisku a 36,2 tis. fyzických osôb, z ktorých 91,2 % tvorili živnostníci. V oblasti veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov podnikalo 19,6 % podnikov a 19,2 % živnostníkov. Podniky sa ďalej zameriavali svoje podnikanie do odvetvia odborných, vedeckých a technických činností a priemyselnej výroby. Najviac živnostníkov (viac ako jedna pätina) pôsobilo v stavebníctve.

Banskobystrický kraj dosiahol v roku 2018 regionálny hrubý domáci produkt vo výške 7 828 mil. eur v bežných cenách a na národnom HDP sa podieľal 8,7 %. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP zaostával o 26,8 % za národným priemerom a dosiahol 12 064 eur v bežných cenách.  

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote sa takmer štvrtinou podieľalo odvetvie priemyslu, obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie tvorilo 18,5 % a verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 16,3 %.

 Poľnohospodárska pôda strednej kvality tvorí 43,1 % celej rozlohy kraja. Na poľnohospodársku výrobu sa orientuje prevažne južná časť územia. Využíva sa na pestovanie obilnín, kukurice a aj hrozna. Lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v severnej oblasti, sú základňou pre chov dobytka a oviec. Stavy oviec v tomto kraji sú dlhodobo najpočetnejšie. Región sa v celoslovenskom rámci vyznačuje aj najväčšou plochou pokrytou lesmi, ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy kraja. V ťažbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti) niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov.

Z hľadiska odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde nezaradených. V roku 2019 tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle dosiahli 5,2 mld. eur a spomedzi krajov boli najnižšie.

Aj stavebníctvo zaostávalo oproti ostatným krajom. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami dosiahla 458,4 mil. eur a stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv 510,6 mil. eur, čo boli najnižšie hodnoty v rámci Slovenska. V kraji sa postavilo 1 445 bytov, najviac v okrese Banská Bystrica (370) a Zvolen (246).

Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. Dĺžka cestnej siete v roku 2019 predstavovala 3 209 km, z toho len 4 % tvorili rýchlostné cesty. Po cestách jazdilo 358 039 evidovaných motorových vozidiel, 71,2 % z nich boli osobné automobily.

Školstvo reprezentuje sieť školských zariadení. V roku 2019 v kraji pôsobilo 382 materských škôl, 268 základných škôl, 28 gymnázií, 59 stredných odborných škôl. V Banskej Bystrici má svoje sídlo Univerzita Mateja Bela a Akadémia umení, v Banskej Štiavnici Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta.

O zdravie obyvateľstva sa v roku 2019 staralo 1 549 zdravotníckych zariadení zahrnujúcich 1 178 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti  a 20 nemocníc, z ktorých dominovala Rooseveltova nemocnica. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť v Sliači, Kováčovej, Dudinciach, Brusne, Číži a Sklených Tepliciach.

V oblasti kultúry je významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá každoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla. Na území kraja v roku 2019 bolo spolu 13 stálych divadelných scén. Návštevníci mali k dispozícií aj 4 galérie a 35 múzeí a čitatelia 263 fungujúcich knižníc.

Banskobystrický kraj ponúka množstvo kultúrnych a prírodných pamiatok. Mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Stará Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel. Prírodné krásy severnej časti kraja sú hojne využívané ako centrá zimného turistického ruchu. V roku 2019 kraj navštívilo 744 tisíc hostí, ktorí boli ubytovaní v 645 ubytovacích zariadeniach.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 51,1 % populácie. Miera zamestnanosti dlhodobo mierne rástla na hodnotu 67,7 % v roku 2019. Miera nezamestnanosti posledných šesť rokov klesala a v roku 2019 dosiahla hodnotu 7,9 %. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 108 eur a bola druhá najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi. Za celoslovenským priemerom zaostala o 12,2 %.

Z pohľadu organizačnej štatistiky k 31. 12. 2019 v kraji pôsobilo 27,2 tis.  právnických osôb, z ktorých 81,7 % boli organizácie zamerané na tvorbu zisku a 36,2 tis. fyzických osôb, z ktorých 91,2 % tvorili živnostníci. V oblasti veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov podnikalo 19,6 % podnikov a 19,2 % živnostníkov. Podniky sa ďalej zameriavali svoje podnikanie do odvetvia odborných, vedeckých a technických činností a priemyselnej výroby. Najviac živnostníkov (viac ako jedna pätina) pôsobilo v stavebníctve.

Banskobystrický kraj dosiahol v roku 2018 regionálny hrubý domáci produkt vo výške 7 828 mil. eur v bežných cenách a na národnom HDP sa podieľal 8,7 %. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP zaostával o 26,8 % za národným priemerom a dosiahol 12 064 eur v bežných cenách.  

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote sa takmer štvrtinou podieľalo odvetvie priemyslu, obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie tvorilo 18,5 % a verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 16,3 %.

 Poľnohospodárska pôda strednej kvality tvorí 43,1 % celej rozlohy kraja. Na poľnohospodársku výrobu sa orientuje prevažne južná časť územia. Využíva sa na pestovanie obilnín, kukurice a aj hrozna. Lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v severnej oblasti, sú základňou pre chov dobytka a oviec. Stavy oviec v tomto kraji sú dlhodobo najpočetnejšie. Región sa v celoslovenskom rámci vyznačuje aj najväčšou plochou pokrytou lesmi, ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy kraja. V ťažbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti) niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov.

Z hľadiska odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde nezaradených. V roku 2019 tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle dosiahli 5,2 mld. eur a spomedzi krajov boli najnižšie.

Aj stavebníctvo zaostávalo oproti ostatným krajom. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami dosiahla 458,4 mil. eur a stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv 510,6 mil. eur, čo boli najnižšie hodnoty v rámci Slovenska. V kraji sa postavilo 1 445 bytov, najviac v okrese Banská Bystrica (370) a Zvolen (246).

Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. Dĺžka cestnej siete v roku 2019 predstavovala 3 209 km, z toho len 4 % tvorili rýchlostné cesty. Po cestách jazdilo 358 039 evidovaných motorových vozidiel, 71,2 % z nich boli osobné automobily.

Školstvo reprezentuje sieť školských zariadení. V roku 2019 v kraji pôsobilo 382 materských škôl, 268 základných škôl, 28 gymnázií, 59 stredných odborných škôl. V Banskej Bystrici má svoje sídlo Univerzita Mateja Bela a Akadémia umení, v Banskej Štiavnici Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta.

O zdravie obyvateľstva sa v roku 2019 staralo 1 549 zdravotníckych zariadení zahrnujúcich 1 178 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti  a 20 nemocníc, z ktorých dominovala Rooseveltova nemocnica. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť v Sliači, Kováčovej, Dudinciach, Brusne, Číži a Sklených Tepliciach.

V oblasti kultúry je významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá každoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla. Na území kraja v roku 2019 bolo spolu 13 stálych divadelných scén. Návštevníci mali k dispozícií aj 4 galérie a 35 múzeí a čitatelia 263 fungujúcich knižníc.

Banskobystrický kraj ponúka množstvo kultúrnych a prírodných pamiatok. Mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Stará Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel. Prírodné krásy severnej časti kraja sú hojne využívané ako centrá zimného turistického ruchu. V roku 2019 kraj navštívilo 744 tisíc hostí, ktorí boli ubytovaní v 645 ubytovacích zariadeniach.



/wps/portal/ext/themes/regional/bansko%20bystricky%20kraj/about Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MC2 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Banskobystrický kraj /Charakteristika kraja