Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Trnavský kraj - charakteristika regiónu

Trnavský kraj - charakteristika regiónu

23.01.2019 | | Počet zobrazení: 50274

Poloha, rozloha, geografické podmienky

S rozlohou 4 146,4 km2 zaberá Trnavský kraj 8,5 % z rozlohy SR. Leží v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskou a Rakúskou republikou. Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 %.

Z geografického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu Podunajská nížina a na severe Záhorská nížina. Oddelené sú pásmom kryhového pohoria Malé Karpaty s najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.).

Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických oblastiach - teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú južné oblasti Podunajskej nížiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 ° C.

Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úžitkovej pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrže, najväčšie a najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.

Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné oblasti: Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 21 prírodných pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka.

Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných častiach ložiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievárenských pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného bukového a dubového dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.

Demografické východiská

Trnavský kraj počtom 562 372 obyvateľov k 31.12.2017 je zo všetkých krajov najmenší a jeho zastúpenie na celkovom obyvateľstve SR je 10,3 %. Kraj pozostáva z 251 obcí. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 17 obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách je sústredených 47,6 % obyvateľov. V uplynulom roku sa v kraji živonarodilo 5 457 detí, zomrelo spolu 5 666 obyvateľov. V roku 2017 bolo uzatvorených 2 633 sobášov, rozvedených bolo 1 082 manželstiev.

Hustotou osídlenia 135,5 obyvateľov na km2 sa kraj zaraďuje na 2. miesto v medzikrajskom porovnaní. Odlišná je hustota osídlenia v jednotlivých okresoch kraja. Najviac obyvateľov v priemere na 1 km2 žije v okrese Trnava (177 obyvateľov). Najnižšia hustota obyvateľstva je v okrese Senica, kde žije priemerne 89 obyvateľov na km2.

Prirodzený pohyb obyvateľstva dosahoval od roku 2001 až do roku 2017 záporné hodnoty, iba v rokoch 2009 a 2011 bol zaznamenaný prirodzený prírastok obyvateľov. Pozitívne možno hodnotiť migračné saldo a celkový prírastok obyvateľov (okrem rokov 2001 a 2002).

Zmeny pokračujú i vo vekovom zložení obyvateľstva, keď sa dlhodobým poklesom počtu narodených postupne znižuje počet a podiel detskej zložky obyvateľstva (0 - 14 ročných) a pribúda počet osôb starších ako 60 rokov.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Trnavský kraj patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 69,4 %. Stupeň zornenia je najvyšší zo všetkých krajov SR. Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR. Rastlinnú výrobu dopĺňa i živočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov hovädzieho dobytka a ošípaných.

Štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými činnosťami. Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a južná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja predstavuje výroba počítačových, elektronických, optických výrobkov a motorových vozidiel. Medzi významné odvetvie patrí tiež výroba kovových konštrukcií; výroba strojov a zariadení inde nezaradených; výroba chemikálií a chemických produktov; výroba a spracovanie kovov; výroba základných farmaceutických výrobkov.

V kraji sa vytvorila hustá sieť zariadení veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31.12.2017 podnikalo 24,1 % celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku a takmer 20 % z počtu živnostníkov v kraji. Ďalej právnické osoby zamerané na tvorbu zisku podnikali v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v priemyselnej výrobe a v stavebníctve a fyzické osoby v stavebníctve a priemyselnej výrobe.

Dopravná poloha Trnavského kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska domácej ako i medzinárodnej dopravy. Zastúpená je tu cestná, železničná a vodná doprava. Krajom prechádzajú dôležité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu do Žiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Železničná doprava je zastúpená dôležitými dopravnými trasami ako Bratislava - Žilina a elektrifikovanou jednokoľajnou traťou Trnava - Galanta a Trnava - Kúty, ktorá predlžuje južný železničný ťah smerom na Českú republiku. Význam má aj trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Vybudovaním Vodného diela Gabčíkovo sa podstatne zlepšili plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja.

Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá. Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity, Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Slovenskej technickej univerzity - Materiálovo-technologickej fakulty. Okrem toho sa v kraji nachádza Vysoká škola v Sládkovičove a Stredoeurópska vysoká škola v Skalici.

V oblasti kultúry reprezentuje tradície divadelníctva Trnavské divadlo. Nezanedbateľnú úlohu má aj filmové umenie, ktoré propaguje rozsiahla sieť stálych a prírodných kín. Historické a kultúrne pamiatky sú vystavené v galériách a múzeách, najviac exponátov prezentuje Západoslovenské múzeum v Trnave. Kultúrno-osvetovú činnosť zabezpečujú kultúrno-osvetové zariadenia, záujmovo umelecké kolektívy a zariadenia zamerané na záujmovo-vzdelávacie aktivity.

Zdravotná starostlivosť v kraji je poskytovaná v nemocniciach, sanatóriách, odborných ústavoch a liečebniach, ďalej v sieti štátnych a neštátnych zariadení s ambulanciami praktických a špecializovaných lekárov pre dospelých a deti. Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa využívajú v prírodných liečebných kúpeľoch a zároveň slúžia na rekreačné účely.

/wps/portal/ext/themes/regional/trnavsky%20kraj/about Trnavský kraj - charakteristika regiónu Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VSGQR5 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Trnavský kraj /Charakteristika kraja