Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Spotrebiteľské ceny a ceny produkčných štatistík

Spotrebiteľské ceny a ceny produkčných štatistík

15.02.2019 | | Počet zobrazení: 48998

Spotrebiteľské ceny (inflácia)

Ceny nehnuteľností

Ceny priemyselných výrobcov

 

Metodické vysvetlivky - HICP

Stručná charakteristika harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien a ich agregátov.

Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (ďalej HICPs - Harmonized Indices of Consumer Prices) sa začali zostavovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín v rámci Európskej únie. Za týmto účelom bolo v roku 1995 prijaté Nariadenie Rady (ES)   č. 2494/95 (Council Regulation (EC) No 2494/95), týkajúce sa zavedenia výpočtu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien na úrovni členských štátov Európskej únie počnúc rokom 1997. Vzhľadom k tomu, že metodika zostavovania harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien stále prechádza vývojom, bolo do súčasnosti prijatých ďalších 20 nariadení na úrovni Rady (ES), resp. Komisie (ES). Od roku 2005 boli prijaté nasledovné nariadenia k výpočtu HICPs:

Nariadenie Komisie (ES) č. 1708/2005 z 19. októbra 2005, ktoré stanovuje podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o spoločné základné obdobie pre harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Týmto nariadením sa mení základné obdobie pre HICPs z priemeru roka 1996=100 na priemer roka 2005=100.

Nariadenie Rady (ES) č. 701/2006 z 25. apríla 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o časové pokrytie zisťovania cien pre harmonizovaný index spotrebiteľských cien.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1334/2007 zo 14. novembra 2007, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1749/96 o počiatočných vykonávacích opatreniach nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien. Toto nariadenie mení a dopĺňa definície a pravidlá HICPs s ohľadom na výber vzoriek, nahradzovanie tovarov a očisťovanie zmeny kvality oceňovaných tovarov a služieb.

Nariadenie Komisie (ES) č. 330/2009 z 22. apríla 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o minimálne kritériá zaobchádzania so sezónnymi výrobkami v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP). Je dôležité, že nariadenie o sezónnych tovaroch nadobudlo účinnosť vo všetkých členských štátoch s indexom zostaveným za január 2011.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1114/2010 z 1. decembra 2010, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95, pokiaľ ide o minimálne kritériá pre kvalitu váh harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien (HICP), ktorým sa ruší nariadenie Komisie k výpočtu HICP váh z roku 1997 (č. 2454/97). Ustanovenia tohto nariadenia nadobudli účinnosť vo všetkých členských štátoch najneskôr s indexom zostaveným za január 2012.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 93/2013 z 1. februára 2013, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 2494/95 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien, pokiaľ ide o stanovenie indexov cien bývania vo vlastnom obydlí.

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 119/2013 z 11. februára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2214/96 o harmonizovaných indexoch spotrebiteľských cien (HICP): prenos a rozširovanie podindexov HICP, pokiaľ ide o výpočet harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien pri stálych daňových sadzbách.

Prehľad všetkých doteraz prijatých nariadení k výpočtu HICP je uvedený na stránke Eurostatu: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/hicp/legislation

V júni 1998 Európska rada potvrdila cieľ postupnej realizácie európskej Hospodárskej a menovej únie ( HMÚ = EMU - Economic and Monetary Union) pre štáty EÚ v 3 oddelených vývojových štádiách (I., II., a III. štádium HMÚ). Vstupom do EÚ všetky štáty participujú na spoločnej európskej HMÚ, III. štádium európskej HMÚ dosiahli tie z členských štátov, ktoré prijali jednotnú menu euro.

Zmluva o EÚ (Maastrichtská zmluva) stanovila časový harmonogram dosiahnutia III. štádia európskej HMÚ (stage 3 of EMU) najneskôr od 1. januára 1999. Pre krajiny, vstupujúce do III. štádia HMÚ (štádia so spoločnou menou euro) bolo jedným z konvergenčných kritérií (tzv. Maastrichtských kritérií) mať ročnú priemernú mieru inflácie, ktorá nepresiahne o viac ako 1,5 percentuálneho bodu priemer miery inflácie 3 krajín s najnižšou mierou inflácie (3 najvýkonnejších členských štátov EÚ v podmienkach cenovej stability). Podľa protokolu konvergenčných kritérií - inflácia má byť meraná indexom spotrebiteľských cien na porovnateľnej báze,berúc do úvahy rozdiely v národných definíciách. Takéto merania inflácie členských štátov EÚ majú poskytovať Harmonizované indexy spotrebiteľských cien. Harmonizovaný index je jedným z ukazovateľov pre hodnotenie cenovej stability štátu. Priemerná ročná miera inflácie, meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien, naďalej ostáva jedným z konvergenčných kritérií pre dosiahnutie III. štádia (tretej etapy) HMÚ.

Eurostat v spolupráci s členskými štátmi v súčasnosti pracuje na novom právnom základe k HICPs. Cieľom nového právneho základu pre výpočet HICP (New legal basis for HICP) je spracovať právny základ súčasného základného nariadenia k výpočtu HICP z roku 1995 a na neho nadväzujúcich 20 ďalších nariadení upravujúcich metodiku výpočtu HICP podľa nových pravidiel stanovených Lisabonskou zmluvou(1) . Pravidlá stanovené Lisabonskou zmluvou majú byť včlenené do súčasnej legislatívy EÚ - a teda aj do legislatívy pre výpočet HICP.

Charakteristika HICPagregátov - MUICP a EICP:

Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICPs) tých členských krajín, ktoré sú súčasťou eurozóny, tvoria základ pre mesačný výpočet Indexu spotrebiteľských cien menovej únie (MUICP).HICPs sú základom aj pre výpočet Európskeho indexu spotrebiteľských cien(EICP).

MUICP (Index spotrebiteľských cien menovej únie - MU- Monetary Union) je počítaný ako ročný reťazový index umožňujúci meniť váhu štátu každý rok. MUICP sa do konca roku 2000 počítal ako vážený priemer HICPs 11 štátov eurozóny. V januári 2001 sa Grécko stalo 12. členom eurozóny. V januári 2007 bola eurozóna rozšírená o Slovinsko, od januára 2008 sú jej súčasťou Malta a Cyprus. Slovensko vstúpilo do eurozóny v januári 2009. Vstupom Estónska do eurozóny v januári 2011 sa počet jej členov zvýšil na 17. Od januára 2014 je do eurozóny začlenené Lotyšsko, od januára 2015 Litva. V súčasnosti je MUICP počítaný ako vážený priemer HICPs nasledovných 19 z 28 členských štátov EÚ, ktoré prijali euro ako svoju menu: Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Grécko, Slovinsko, Malta, Cyprus, Slovensko,Estónsko, Lotyšsko a Litva.

EICP (Európsky index spotrebiteľských cien) je ročný reťazový index umožňujúci meniť váhy štátov každý rok. Vstupom Bulharska a Rumunska v januári 2007 a Chorvátska v júli 2013 sa počet štátov EÚ zvýšil na 28. Do roku 1998 bol EICP počítaný ako vážený priemer HICPs 15 členských štátov EÚ. Od roku 1999 je základom pre výpočet EICP ročný reťazový index za eurozónu a HICPs ostatných členských štátov EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny.

(1)Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (jej pracovný názov bol reformná zmluva) je medzinárodná zmluva, ktorá mení zakladajúce zmluvy Európskej únie. Lisabonská zmluva (bola podpísaná 12.12.2007, do platnosti vstúpila 1.12. 2009); stanovila okrem iného nové pravidlá pre realizačné (implementačné) právomoci Európskej komisie (tzv. komitológiu). Pravidlá stanovené Lisabonskou zmluvou majú byť včlenené do súčasnej legislatívy EÚ - a teda aj do legislatívy pre výpočet HICP.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - CPI

Spotrebiteľské ceny

Od januára 2019, po revízii indexov spotrebiteľských cien, sa vývoj indexov spotrebiteľských cien sleduje na univerzálnom spotrebnom koši, založenom na súbore 728 reprezentantov - vybraných druhov tovarov a služieb platených obyvateľstvom. Revidovaný spotrebný kôš bol prerokovaný a schválený zástupcami štatistických orgánov, ministerstiev, odborových orgánov a ďalších.

Index spotrebiteľských cien tovarov a služieb (životných nákladov) pre všetky domácnosti charakterizuje cenový vývoj v celospoločenskom priemere. Indexy spotrebiteľských cien (životných nákladov) sa vypočítavajú aj pre vybrané typy sociálnych skupín domácností - zamestnancov, dôchodcov a za skupinu nízkopríjmových domácností.

Výber reprezentantov v indexoch spotrebiteľských cien (životných nákladoch) pre všetky domácnosti, ako aj pre jednotlivé sociálne skupiny domácností je rovnaký, odlišujú sa iba ich váhy.

Počnúc januárom 2005 sme prešli na výpočet indexu spotrebiteľských cien k základnému obdobiu (december 2000) reťazením cez december predchádzajúceho roku. Aby bolo zabezpečené, že váhy za základné agregáty odrážajú súčasnú výdavkovú vzorku a spotrebiteľské správanie, sú váhy každoročne revidované. Dôležitou črtou reťazového indexu je, že táto každoročná aktualizácia váh umožňuje a uľahčuje zavedenie nových položiek a podindexov a odstránenie zastaralých.

Pre zabezpečenie prepojenia starých a nových časových radov, je pri počítaní reťazového indexu potrebné prekrývacie obdobie (k), v ktorom má byť index počítaný, použijúc starú a novú sadu váh. Týmto prekrývacím obdobím môže byť mesiac alebo rok. ŠÚSR pri reťazení stanovil december predchádzajúceho roka ako prekrývacie obdobie, t.j. v roku 2019 je týmto obdobím december 2018. December 2018 je posledným obdobím, za ktoré sa počíta index na predchádzajúcom spotrebnom koši a systéme váh a zároveň je referenčným (základným) obdobím pre ceny nového spotrebného koša a nový systém váh. December predchádzajúceho roka tvorí teda prepojenie (prekrývacie obdobie) medzi predchádzajúcim a novým indexom a tieto vytvárajú reťazový index.

Reťazový index môže mať dve, alebo viac prepojení. Medzi každým prepájacím obdobím index môže byť počítaný ako index s fixnými váhami.

Nevýhodou metódy reťazenia je neaditivita, t.j., keď nový časový rad je prepojený na starý, indexy vyššej úrovne po prepojení nemôžu byť získané ako vážený aritmetický priemer jednotlivých indexov, použijúc nové váhy.

Výber reprezentantov

Za cenové reprezentanty boli vybrané výrobky a služby, ktoré sa významne podieľajú na výdavkoch obyvateľstva a svojím rozsahom reprezentujú celú sféru spotreby.

Členenie indexov sa uskutočnilo v súlade s metodikou Eurostatu tak, že sa univerzálny spotrebný kôš člení na 12 odborov podľa klasifikácie COICOP (Klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu). Počet cenových reprezentantov v univerzálnom spotrebnom koši indexov spotrebiteľských cien je od januára 2019 nasledovný:

Odbor COICOP Názov odboru COICOP Stála váha v promile Počet reprezentantov
         Úhrnný index spotrebiteľských cien 1000,000 728
v tom
01 Potraviny a nealkoholické nápoje 172,256 143
02 Alkoholické nápoje a tabak 51,476 12
03 Odevy a obuv 44,309 86
04 Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 258,121 48
05 Nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu 67,497 88
06 Zdravie 26,771 37
07 Doprava 86,405 83
08 Pošta a telekomunikácie 33,286 21
09 Rekreácia a kultúra 88,629 84
10 Vzdelávanie 17,022 8
11 Hotely, kaviarne a reštaurácie 69,646 44
12 Rozličné tovary a služby 84,580 74

 

Metóda zisťovania spotrebiteľských cien

Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov sa zisťujú na celom území SR vo vybranej sieti predajní a prevádzok služieb, kde obyvatelia obvykle nakupujú. Ceny sú zisťované počas prvých 20 dní sledovaného mesiaca.

Váhový systém

Váhy jednotlivých reprezentantov boli vypočítané z údajov zistených štatistikou rodinných účtov za rok 2015, z podkladov štatistiky národných účtov za rok 2017 a z údajov získaných z rôznych administratívnych zdrojov. Tieto boli použité na spresnenie štruktúry spotreby obyvateľstva.

Spôsob výpočtu indexov

Index spotrebiteľských cien je indexom Laspeyresovho typu:

lasp vozrec / laps formula

  • p1- cena tovaru (služby) v sledovanom (bežnom) období,
  • p0 - cena tovaru (služby v základnom období,
  • p0q0 - predané (realizované) množstvo tovaru (služby) v základnom období,

vzorec / formulár

 

Výpočet reťazového indexu

Predpokladajme, že časové rady indexov s fixnými váhami boli vypočítané s obdobím 0 ako referenčným obdobím pre index a ceny a že v období k (prekrývacom období) bola zavedená nová sada váh a aktualizovaný spotrebný kôš do indexu.

Reťazový index je potom počítaný ako:

vzorec / formula

  • o - referenčné obdobie pre index
  • k - prekrývacie obdobie
  • t - bežné obdobie

Členenie a časový základ indexov

Indexy sú publikované podľa 12 odborov a 44 skupín klasifikácie COICOP, v rámci ktorej jednotlivé odbory obsahujú:

  • 01 Potraviny a nealkoholické nápoje - zahŕňa všetky druhy potravinárskych výrobkov a nealkoholických nápojov
  • 02 Alkoholické nápoje a tabak - zahŕňa alkoholické nápoje a tabakové výrobky
  • 03 Odevy a obuv - zahŕňa odevné materiály, všetky druhy sortimentu pánskeho, dámskeho a detského textilného tovaru, odevov, obuvi, vrátane opráv, zákazkovej výroby a čistenia týchto odevných súčastí
  • 04 Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá - zahŕňa nájomné, úhrady za používanie družstevných bytov, tovary a služby pre pravidelnú údržbu a opravy bytov, vodné a stočné, všetky druhy energií (elektrina, plyn, teplo, pevné palivá)
  • 05 Nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu - zahŕňa nábytok a bytové zariadenie, koberce a iné podlahové krytiny, bytový textil, domáce spotrebiče, stolné náčinie, sklo, domáce náradie, opravy domácich spotrebičov a tovary a služby pre bežnú údržbu domácností
  • 06 Zdravie - zahŕňa zdravotnícke a farmaceutické výrobky, terapeutické prístroje a zariadenia, lekárske služby, zubné lekárstvo, nemocničné služby a ostatné zdravotnícke služby iné ako nemocničné
  • 07 Doprava - zahŕňa osobné dopravné prostriedky vrátane opráv a náhradných dielov, pohonné hmoty, mazivá a verejnú dopravu (železničná, cestná, letecká)
  • 08 Pošta a telekomunikácie - zahŕňa poštové služby, telefónne a faxové prístroje, telefónne a faxové služby
  • 09 Rekreácia a kultúra - zahŕňa zariadenia na príjem, nahrávanie a reprodukciu zvuku a obrazu, fotografické a kinematografické prístroje, zariadenia na spracovanie údajov, opravy zariadení a príslušenstva pre rekreáciu a kultúru, hračky, vybavenie pre šport, záhradkárske potreby, rekreačné a kultúrne služby, dovolenky s programom, knihy, učebnice, noviny a periodiká, kancelárske a kresliace potreby
  • 10 Vzdelávanie - zahŕňa vzdelanie vrátane poplatkov v umeleckých školách, jazykových školách a kurzoch
  • 11 Hotely, kaviarne a reštaurácie - zahŕňa jedlá a nápoje v reštauráciách, stravovacie služby v závodnom, školskom a predškolskom stravovaní, ubytovacie služby v hoteloch, penziónoch a internátoch
  • 12 Rozličné tovary a služby - zahŕňa výrobky, prístroje a služby pre osobnú starostlivosť, osobné predmety, šperky, hodiny, hodinky, sociálnu starostlivosť, poistenie, rôzne finančné služby a iné služby inde neklasifikované (poplatky za právne služby, pohrebné služby, inzeráty a iné)

Základným obdobím indexov je december 2000 = 100.

Pre potreby používateľov sú publikované indexy k základu:

  • december 2000 = 100
  • december 2017 = 100
  • december 2018 = 100
  • predchádzajúce obdobie = 100
  • rovnaké obdobie minulého roka = 100

V publikácii "Indexy spotrebiteľských cien v SR" - v tabuľke "Priemerné spotrebiteľské ceny vybraných tovarov a služieb" sú uvedené priemerné ceny za výber zo 728 reprezentantov spotrebného koša.

Počnúc mesiacom február 1999 sekcia národných účtov a cien ŠÚ SR publikuje sezónne očistený index spotrebiteľských cien za potraviny.

Od januára 2000 je publikácia "Indexy spotrebiteľských cien v SR" rozšírená o vývoj jadrovej a čistej inflácie.

- Hore -

 

Metodické vysvetlivky - Jadrová a čistá inflácia

Jadrová a čistá inflácia

Jadrová inflácia kvantifikuje mieru rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvňovanými inými administratívnymi opatreniami. Položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav (napr. zmien DPH, spotrebných daní, dotácií), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje. Jadrová inflácia bude kvantifikovaná dvoma spôsobmi:

  • - ako príspevok upraveného koša (v percentuálnych bodoch) k celkovej miere inflácie, očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.
  • - ako prírastok cien upraveného spotrebného koša (v percentách), očistený od zmien daňového zaťaženia príslušných položiek spotrebného koša.

Celkovú infláciu teda rozkladáme na jadrovú infláciu (vplyv položiek s trhovými cenami), vplyv položiek s regulovanými cenami a vplyv nepriamych daní (eliminácia daňových úprav).

Príspevok jadrovej inflácie vyjadruje, o koľko percent by sa v príslušnom období zmenila cenová hladina, keby nedošlo k zmene cien vplyvom administratívnych zásahov. To znamená, že pokiaľ nedochádza k žiadnym zmenám administratívnych cien, je príspevok jadrovej inflácie zhodný s celkovou infláciou.

Príspevok jadrovej inflácie (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii ďalej rozkladáme na príspevok čistej inflácie a príspevok cien potravín. Dôvodom na oddelenie podielu potravín z čistej inflácie bol fakt, že ceny potravín v minulosti podliehali značnej sezónnosti ako aj netrhovým opatreniam vlády (napr. zmeny garantovaných cien pre prvovýrobcov, dotácií, dovozných ciel, kvót).

Zoznam položiek, o ktoré sa upravuje spotrebný kôš pre výpočet jadrovej a čistej inflácie

A. Položky vylúčené z výpočtu čistej a jadrovej inflácie

1. Položky s maximálnymi cenami

  • a) stanovené Dopravným úradom SR
    • osobná železničná doprava;
  • b) stanovené ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
    • vodné a stočné
    • elektrina pre domácnosti
    • zemný plyn pre domácnosti
    • tepelná energia pre domácnosti
  • c) stanovené úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR
    • poštové služby
    • telefónne a telegrafické služby
  • d) stanovené regionálnou samosprávou (VÚC) a miestnou samosprávou (obce)
    • osobná autobusová doprava
    • mestská hromadná doprava
    • služby spojené s bývaním (čistenie a kontrola komína, odvoz komunálneho odpadu atď.)
    • služby sociálnej starostlivosti
  • e) stanovené Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR
    • čisté nájomné v nájomných bytoch
  • f) stanovené Ministerstvom zdravotníctva SR
    • vybrané položky liekov a výkonov v zdravotníctve
  • g) stanovené Ministerstvom školstva SR
    • školské a predškolské stravovanie.

2. Poplatky

  • - koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu
  • - poplatky za predškolské a školské vzdelanie
  • - poplatky za overenie podpisu v listinách, vydanie pasu, výpis z registra trestov a iné
  • - poplatky za právne úkony
  • - poplatok za psa

B. Položky, u ktorých sú eliminované cenové dopady vyplývajúce z titulu úprav, ktoré však nie sú vylúčené zo spotrebného koša:

  • - DPH
  • - spotrebné dane

Výpočet jadrovej a čistej inflácie

  • 1. Zo spotrebného koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami, uvedené v bode A. Zoznam týchto položiek bude aktualizovaný ročne, vždy v januári príslušného roka podľa Cenových vestníkov regulačných úradov SR a vyhlásení v Z.z. SR. Zoznam vylúčených položiek bude platný počas celého roka bez ohľadu na prípadné cenové liberalizácie, ktoré by nastali v priebehu roka.
  • 2. Položky, u ktorých dôjde k cenovým zmenám z dôvodu daňových úprav, t.j. položky uvedené v bode B, zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových úprav sa eliminuje. Eliminácia cenových zmien sa uskutoční v príslušnom časovom období, kedy daňové úpravy vstúpia do platnosti. Zoznam položiek, u ktorých sa bude cenová zmena eliminovať, bude aktualizovaný priebežne podľa zákonov NR SR vyhlásených v Z.z. SR.
  • 3. Položky, ktoré zostávajú v spotrebnom koši pre výpočet jadrovej a čistej inflácie, majú priradené rovnaké váhy ako v úplnom spotrebnom koši.

VZOREC VÝPOČTU JADROVEJ INFLÁCIE

Ilustratívny obrázok/Illustrative image

 

Ilustratívny obrázok/Illustrative image

- Hore -

 

Metodika výpočtu indexov realizačných cien nehnuteľností určených na bývanie

Indexy realizačných cien nehnuteľností určených na bývanie sa počítajú na základe cien získaných z databázy Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Databáza obsahuje okrem iného údaje o realizačných cenách nehnuteľností, ktoré sú získané z reálne uskutočnených transakcií realizovaných prostredníctvom realitných kancelárií združených v NARKS. Priemerné realizačné ceny podľa okresov sú získavané z databázy v prepočte na m2 v členení podľa určených charakteristík nehnuteľnosti (rodinný dom, byt, vek nehnuteľnosti, počet izieb). Z výpočtu priemernej ceny za okres sú pritom vylúčené extrémne ceny.

Indexy realizačných cien nehnuteľností určených na bývanie sú počítané v štvrťročnej periodicite v členení na nové a existujúce nehnuteľnosti, pričom pod novou nehnuteľnosťou sa rozumie nehnuteľnosť, ktorá nie je staršia ako tri roky. Výpočet je realizovaný podľa vzorca Laspeyresovho typu k základu 4. štvrťrok predchádzajúceho roka = 100, pričom vypočítané indexy sú následne pomocou indexu 4. štvrťroka predchádzajúceho roku prepočítané k základu priemer roka 2010 = 100.

Váhová schéma pre výpočet cenových indexov vychádza z výdavkov spojených s nákupom nehnuteľnosti, pričom podklad pre výpočet váh tvorí priemerná cena sledovaného typu nehnuteľnosti v danom okrese a prislúchajúci počet vykonaných transakcií za túto nehnuteľnosť v predchádzajúcom roku. Váhová schéma je každoročne aktualizovaná, pričom podkladom pre aktualizáciu váhovej schémy sú výdavky za obdobie t –-1. Váhy nie sú cenovo aktualizované.

- Hore -

 

Ceny výrobcov

Cena výrobcu je zmluvná cena dohodnutá medzi výrobcom a odberateľom v tuzemsku bez dane z pridanej hodnoty (bez nákladov na dopravu k zákazníkovi a nákladov s ňou spojených) fakturovaná za významnejší obchodný prípad r ealizovaný v strede príslušného mesiaca.

Cenové indexy sa konštruujú ako výberové indexy stáleho zloženia (vylučuje sa vplyv zmeny štruktúry na úroveň cenového indexu). Súhrnné indexy sa vypočítajú agregovaním individuálnych jednoduchých indexov cien reprezentantov prostredníctvom vhodného systému váh základného roka. Indexové schémy (systémy váh, reprezentanti a respondenti) sa v pravidelných 5-ročných intervaloch prehodnocujú a prispôsobujú aktuálnym štruktúram.

Index cien poľnohospodárskych výrobkov obsahuje informácie o vývoji cien za 85 hlavných rastlinných a živočíšnych poľnohospodárskych produktov. Ceny sa zisťujú priamo u vybraných poľnohospodárskych výrobcov, bez dane z pridanej hodnoty. Sú to ceny realizované producentmi pri predaji, vrátane intervenčných nákupov. Pri výpočte agregátov sa používa systém stálych váh, odvodený z priemernej štruktúry predaja produkcie poľnohospodárstva za roky 2009 až 2011. Základom výpočtu cenového indexu sú ceny jednotlivých mesiacov roku 2010.

Schéma indexu cien stavebných prác obsahuje cca 1 579 reprezentantov (vybraných položiek stavebných prác). Váhy boli odvodené zo štruktúry produkcie stavebníctva v roku 2010. Cenovým základom je priemer roka 2010. Odhady mesačného vývoja cien sa po uplynutí štvrťroka spätne upresňujú podľa výsledkov priameho zisťovania cien v stavebníctve.

Indexy cien materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve obsahujú 89 skupín materiálov a výrobkov zatriedených podľa klasifikácie produkcie (KP). Indexy reprezentantov sú preberané z mesačných indexov cien priemyselných výrobcov. Váhy pre výpočet indexu boli odvodené od relatívneho podielu hodnotového objemu reprezentanta na celkovom hodnotovom objeme stavebných materiálov spotrebovávaných v stavebnej výrobe v roku 2010. Základom pre výpočet indexu je priemer roka 2010.

- Hore -

 

Index cien priemyselných výrobcov (ICPV)

V priebehu roka 2011 sa uskutočnila komplexná revízia indexov CPV, v rámci ktorej bol revidovaný váhový systém, výber cenových reprezentantov a spravodajských jednotiek (respondentov) v tuzemsku. Z dôvodu zabezpečenia harmonizácie s európskou štatistikou sa analógiou modelu cenových indexov na domácom trhu vytvoril model cenových indexov priemyselných produktov realizovaných v exporte. Váhy samostatných modelov boli stanovené na základe tržieb v priemysle za produkciu do tuzemska resp. tržieb za produkciu na export v r. 2010. Súčasne od roku 2012 dochádza k zmene cenového základného obdobia na december 2010 (predtým december 2005).

Zo vstupných údajov publikovanej časovej rady indexov cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko a časovej rady cenových indexov exportu je vytvorená váhová schéma pre výpočet súhrnných indexov cien priemyselných výrobcov. V súlade s harmonizáciou európskej štatistiky sa v zmysle nariadenia Komisie (ES) č.586/2001 publikujú ICPV aj podľa zatriedenia skupín OKEČ do hlavných priemyselných zoskupení (MIG) t.j. podľa sektorov konečného použitia produkcie zvlášť za tuzemsko a zvlášť pre export.

Indexy cien priemyselných výrobcov sa počítajú na základe cien vykazovaných v štatistických výkazoch Ceny VC 1 - 12. Tento výkaz vyplňujú vybrané priemyselné podniky (cca 850 organizácií) za vybraných reprezentantov (cca 3800 výrobkov v tuzemsku resp. ďalších 3200 výrobkov za export). Zisťujú sa realizačné ceny produkcie dodávanej do tuzemska na tzv. primárnom trhu medzi výrobcom a prvým odberateľom resp. vývozná cena dohodnutá medzi výrobcom a zahraničným odberateľom prepočítané platným kurzom NBS na Sk. Vykázaná cena je jednoduchým aritmetickým priemerom cien vo všetkých dôležitých obchodných prípadoch, ktoré sa vyskytli okolo stredu mesiaca. Cena na výkazoch je uvedená bez dane z pridanej hodnoty a zvlášť údaj spotrebnej dane. V rámci zosúlaďovania s legislatívou EÚ (CR č.1165/1998) sa ako základný indikátor publikuje index cien výrobcov v priemysle v triedení podľa Klasifikácie produkcie bez všetkých daní. Váhy indexu cien priemyselných výrobcov boli stanovené na základe štruktúry tržieb v priemysle SR v roku 2010 a z "Jednorazového zisťovania k výberu reprezentantov sledovania vývoja cien priemyselných výrobcov" za výrobky zatriedené podľa Klasifikácie produkcie do oddielov 10 až 41. Do indexu nie je zahrnutá ťažba a úprava uránových a toriových rúd, vydavateľská činnosť, výroba jadrových palív, výroba zbraní a munície, výroba lietadiel a kozmických lodí, práce výrobnej povahy a opravárenstva. Index cien priemyselných výrobcov je počítaný z jednoduchých indexov cien jednotlivých reprezentantov vážených relatívnym podielom príslušného reprezentanta na celkových tržbách priemyslu za rok 2010 (stála štruktúra) podľa Laspeyresovho vzorca:

lasp vozrec / laps formula

  • p1 - cena v sledovanom období
  • p0 - cena v základnom období (december 2010 = 100)
  • p0q0 - hodnotový ukazovateľ (tržby z roku 2010)

Publikácia obsahuje cenové indexy za oddiely a sekcie KP, ktoré sú kumulované do subkategórií a kategórií KP a priemyslu spolu. Priemyslom spolu sa označuje kumulácia kategórií C, D a E. Klasifikácia produkcie je vypracovaná na báze európskeho štandardu CPA (Classification of Products by Activity) záväzného pre členské štáty EÚ.

Časové rady indexov za rok 2006 sú prepočítané koeficientmi (prepočítacími mostíkmi) na úroveň revidovaných indexov (na základ december 2005 = 100). V tabuľkách nie sú publikované všetky sledované skupiny KP.

Indexy cien pitnej a odvádzanej vody

Od roku 2012 sú publikované revidované indexy cien upravovanej vody (pitnej a odvádzanej vody). Základom indexu sú ceny v decembri 2010 a štruktúra váh je odvodená z tržieb v roku 2010. Indexy cien upravovanej vody sú začlenené do váhovej schémy cien priemyselných výrobcov. Vo výkaze Ceny Vod 1 - 12 sledujú vybrané spravodajské jednotky (cca 20 vodohospodárskych organizácií) mesačne zmluvné priemerné ceny v Sk/m3 (maximálne ceny určené URSO). Ceny sa uvádzajú bez dane z pridanej hodnoty a reprezentujú 4 vodohospodárskych komodít (pitná voda fakturovaná domácnostiam a ostatným odberateľom, odvádzaná voda fakturovaná domácnostiam a ostatným odberateľom). Váhy jednotlivých reprezentantov boli stanovené ako podiely objemu týchto výrobkov započítaných v tržbách roku 2010 na celkových tržbách vodného, resp. stočného v SR.

Indexy cien vody sa počítajú podľa Laspeyresovho vzorca mesačne k základu december 2010 = 100, pričom sa uvádzajú i dielčie indexy za domácnosti a ostatných odberateľov.

Vysvetlenie symbolov:

  • Bodka (.) na mieste čísla znamená, že údaj nie je k dispozícii
  • Veľké (D) znamená, že údaj nie je možné publikovať pre jeho individuálny charakter

Poznámka:

Od roku 2012 sú publikované indexy k novému základu december 2010 = 100.

- Hore -

 

Index cien stavebných prác

V roku 2012 bol vypracovaný nový štatistický model pre výpočet indexov cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve. Revidovaná indexová schéma obsahuje cca 579 reprezentantov - vybraných stavebných prác. Ceny vybraných reprezentantov sa zisťujú vrátane všetkého materiálu, kompletných nákladov na realizáciu stavby (objektu) a zisku. Ceny sú bez DPH. Pre zisťovanie cien reprezentantov v podnikoch s prevládajúcou stavebnou výrobou bol spracovaný výkaz Ceny Stav 10-04. Tento výkaz vyplňuje v štvrťročnej periodicite cca 220 respondentov na území SR. Do spravodajskej siete boli zaradené subjekty vybrané podľa druhu a objemu stavebnej produkcie a územného hľadiska, bez ohľadu na ich právnu formu. Vykazovanie cien sa riadi metodikou uvedenou vo vysvetlivkách vo výkaze.

Nový váhový systém bol vypočítaný zo štruktúry produkcie stavebníctva SR a z podrobného mimoriadneho štatistického zisťovania stavebnej produkcie realizovanej v r. 2010. Systém váh umožňuje agregovanie indexov cien stavebných prác do typov, oddielov, skupín a tried podľa Klasifikácie stavieb. V rámci harmonizácie s legislatívou EU sa od roku 2009 publikuje index aj v triedení podľa CPA 2008. Cenovým základom sú priemerné ceny roka 2010.

V rokoch 2000 – 2007 sa uskutočnila v európskych a medzinárodných klasifikáciách rozsiahla zmena. Revízia sa týkala všetkých klasifikácií medzinárodného systému ekonomických klasifikácií (OKEČ, SKP, ...). 23. apríla 2008 bolo vydané nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 451/2008 ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA 2008). Vyhláškou ŠÚ SR z 18. júna 2007 bola vydaná štatistická klasifikácia ekonomických činností SK NACE Rev. 2, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2009 aj v publikácii.

V hodnotách publikovaných indexov sú zahrnuté aj ceny montážnych prác. Zvlášť sú vypočítané indexy pre opravy a údržbu stavebnej povahy. Ostatné indexy sú vypočítané súhrnne pre novú výstavbu, modernizácie a rekonštrukcie stavieb.

Indexy sú vypočítané z priemerných indexov cien jednotlivých reprezentantov, ktoré sú vážené relatívnym podielom hodnotového objemu reprezentanta k celkovému hodnotovému objemu stavebnej výroby za rok 2005 (stála štruktúra) podľa Laspeyresovho vzorca:

lasp vozrec / laps formula

  • p1 - cena v sledovanom období
  • p0 - cena v základnom období (priemer roka 2010 = 100)
  • p0q0 - hodnotový ukazovateľ (tržby z roku 2010)

Indexy cien materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve obsahujú 89 skupín materiálov a výrobkov zatriedených podľa klasifikácie produkcie (KP). Indexy reprezentantov sú preberané z mesačných indexov cien priemyselných výrobcov. Váhy pre výpočet indexu boli odvodené od relatívneho podielu hodnotového objemu reprezentanta na celkovom hodnotovom objeme stavebných materiálov spotrebovávaných v stavebnej výrobe v roku 2010. Základom pre výpočet indexu je priemer roka 2010.

Okrem indexov výrobných cien materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve sa počítajú štvrťročné indexy nákupných cien (ceny, za ktoré stavebné organizácie nakupujú materiál). Schéma obsahuje 169 skupín materiálov zatriedených podľa Klasifikácie produkcie (KP). Princíp výpočtu je podobný ako pri indexoch spracovaných z výrobných cien materiálov. Základom pre výpočet indexu je priemer roka 2010.

Indexy cien pre uplatnenie metódy FIDIC

Na základe požiadavky ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR publikovať štatistické údaje na účely uplatnenia metódy Medzinárodnej federácie inžinierov konzultantov pribudla od roku 2006 do publikácie tabuľka indexov cien pre uplatnenie metódy FIDIC.

- Hore -

 

Index cien poľnohospodárskych výrobkov

V roku 2013 uskutočnil Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Eurostatu revíziu cenových indexov poľnohospodárskych výrobkov, ktorá spočívala v:

  • - zmene bázického obdobia (predtým rok 2005, od roku 2013 rok 2010= 100),
  • - zmene váhového systému (predtým na základe mesačného priemeru tržieb za roky 2004 - 2006, súčasne na základe mesačného priemeru tržieb za roky 2009 - 2011),
  • - zúžení počtu reprezentantov z 87 na 85 reprezentantov vylúčením niektorých, pre Slovenskú republiku málo významných výrobkov,
  • - aktualizácii a rozšírení počtu respondentov na cca 500.

Ceny poľnohospodárskych výrobkov sa zisťujú mesačne štátnym štatistickým výkazom Ceny Poľ NC 1 - 12 vo vybranom súbore poľnohospodárskych výrobcov bez ohľadu na formu vlastníctva (organizácie družstevné, štátne i súkromníci).

Pre zisťovanie cien boli vybrané hlavné poľnohospodárske výrobky v určených akostných triedach. Vo výkaze sú zahrnuté rastlinné výrobky vrátane ovocia a zeleniny a živočíšne výrobky vrátane rýb.

Ceny sa zisťujú ako nevážené aritmetické priemery všetkých dôležitejších obchodných prípadov organizácie, ktoré sa vyskytnú okolo stredu mesiaca (u zeleniny a ovocia dekádne k 1., 10. a 20. kalendárnemu dňu v mesiaci). Ceny sa uvádzajú bez dane z pridanej hodnoty. Okrem toho sa výkazom zisťuje aj množstvo a hodnota predaja vybraných reprezentantov za všetky akosti úhrnom (bez neštandardov a nutných porážok) za celý predchádzajúci mesiac. Uvedené dáta sú podkladom pre výpočet priemerných hodnôt.

Priemerné ceny sledovaných poľnohospodárskych výrobkov sa vypočítavajú ako aritmetický priemer individuálnych cien jednotlivých výrobcov za SR, resp.kraje.

Cenové indexy sa vypočítavajú zo zistených cien 85 vybraných výrobkov - cenových reprezentantov. Jednoduché indexy sa agregujú pomocou stáleho mesačného váhového systému do skupín a úhrnu podľa Laspeyresovho vzorca:

lasp vozrec / laps formula

  • p1 - cena sledovaného obdobia
  • p0 - cena základného obdobia (cena jednotlivých mesiacov roka 2010)
  • p0q0 - stála váha - odvodená z hodnoty predaja základného obdobia(priemer rokov 2009 - 2011) v relatívnom vyjadrení

 

Index cien vstupov do poľnohospodárstva

Ceny dodávok výrobkov a služieb do poľnohospodárstva sa zisťujú štvrťročne štátnym štatistickým výkazom Ceny Poľ D 1 - 04 vo vybranom súbore poľnohospodárskych výrobcov bez ohľadu na formu vlastníctva (organizácie družstevné, štátne i súkromníci).

Ceny sa zisťujú ako jednoduchý aritmetický priemer z cien objemovo významných nákupov vybraných výrobkov a služieb v sledovanom štvrťroku. V poslednom mesiaci štvrťroka (t.j. v marci, júni, septembri a decembri) sa do priemeru cien zahrnú cenyobjemovo významných nákupov, uskutočnených do 15. kalendárneho dňa posledného mesiaca sledovaného štvrťroku. Ceny sa uvádzajúbez dane z pridanej hodnoty.

Priemerné ceny sledovaných reprezentantov sa vypočítavajú ako aritmetický priemer individuálnych cien jednotlivých respondentov.

Schéma indexov cien dodávok výrobkov a služieb do poľnohospodárstva bola podrobená komplexnej revízii. V rámci revízie, ktorá sa uskutočnila v roku 2012, bol revidovaný výber respondentov a reprezentantov. Súčasne došlo ku zmene základného obdobia na priemer roka 2010 a zavedeniu výpočtu indexu podľa novej váhovej štruktúry odvodenej zo štruktúry výdavkov na nákup výrobkov a služieb spotrebovaných na poľnohospodársku produkciu v roku 2010.

Výpočet štvrťročného indexu cien vstupov do poľnohospodárstva je skonštruovaný:

  • 1. z cenových indexov získaných priamym zisťovaním - zo spracovania výkazov Ceny Poľ D 1 - 04. Na výkazoch sa sledujú ceny asi 100 reprezentantov z 26 podskupín výrobkov podľa klasifikácie produkcie (KP), ktoré sú z hľadiska poľnohospodárskej výroby významné (ceny dodávok osív, sadby, krmív, agrochemikálií, hnojív a zlepšovadiel pôdy a ceny vybraných služieb pre poľnohospodárstvo - agrochemických, veterinárnych a plemenárskych),
  • 2. z cenových indexov vybraných skupín, príp. tried KP prevzatých z indexu cien priemyselných výrobcov, indexu cien vodného a stočného a indexu cien stavebných prác.

Pre výpočet štvrťročného indexu cien vstupov do poľnohospodárstva sa používa Laspeyresov vzorec:

lasp vozrec / laps formula

  • p1 - cena sledovaného obdobia
  • p0 - cena základného obdobia (priemer roku 2010)
  • p0 q0 - stála váha - hodnota výdavkov na nákup tovarov a služieb spotrebovaných v poľnohospodárstve (v roku 2010)

- Hore -

 

Index cien v lesníctve

Indexy cien v lesníctve (od roku 2013; bázický rok 2010=100). Posledným štvrťrokom roku 2012 je ukončené štatistické zisťovanie Ceny Les 1-04 gestorované ŠÚ SR. Pre výpočet cenových indexov budú od roku 2013 využité dáta prevzaté z rezortného zisťovania Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR „Les (MPRV SR) 2-04 - Štvrťročný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve“. Z údajov „Tržby spolu za tuzemské dodávky (v €)“ a z údajov „Dodávky tuzemské (v m3 b. k.)“ sa vypočítajú priemerné hodnoty (ceny) surového dreva za:

  • ihličnaté surové drevo spolu
  • listnaté surové drevo spolu
  • ihličnaté a listnaté surové drevo spolu.

Z týchto priemerných hodnôt (cien) sa vypočítajú cenové indexy (UVI - unit value indexy) na novej základni 2010 = 100 (predtým 2005 = 100) a cenové indexy na odvodených základniach: romr = 100 (rovnaké obdobie minulého roka=100) a predch. obd. = 100 (predchádzajúce obdobie=100).

Cenové indexy pre jednotlivé sortimenty surového dreva nebudú počítané ani publikované, nakoľko ich rozhodujúci zákazníci nepožadujú.

Dáta rezortného výkazu Les (MPRV SR) 2-04 sú publikované na adrese:

http://www.forestportal.sk/ForestPortal/odborna_sekcia/specializovane_informacie/ltis/ltis.html

- Hore -

 

Index cien trhových služieb

Indexy cien vybraných trhových služieb sa počítajú na základe cien vykazovaných v štatistických zisťovaniach Ceny VTS 1 – 04, Ceny FPS 6 - 04, Ceny Dop 9 - 04, Ceny IKaP 5 - 04. Uvedené výkazy vyplňujú vybrané podniky zaoberajúce sa poskytovaním služieb za vybraných reprezentantov. Zisťujú sa realizačné ceny služieb dodávaných do tuzemska na tzv. primárnom trhu medzi poskytovateľom služby a prvým odberateľom. Vykázaná cena je jednoduchým aritmetickým priemerom cien vo všetkých dôležitých obchodných prípadoch, ktoré sa vyskytli okolo stredu mesiaca. Cena je sledovaná bez dane z pridanej hodnoty.

Váhy indexu cien vybraných trhových služieb boli v roku 2012 stanovené na základe štruktúry tržieb v odvetví služieb v roku 2010. Index cien vybraných trhových služieb je počítaný z jednoduchých indexov cien jednotlivých reprezentantov vážených relatívnym podielom príslušného reprezentanta na celkových tržbách priemyslu za rok 2010 (stála štruktúra) podľa Laspeyresovho vzorca:

lasp vozrec / laps formula

  • p1 - cena v sledovanom období
  • p0 - cena v základnom období (december 2010 = 100)
  • p0q0 - hodnotový ukazovateľ (tržby z roku 2010)

- Hore -

/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/metadata Spotrebiteľské ceny a ceny produkčných štatistík Z6_Q7I8BB1A085700INSU00VS0TI3 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Makroekonomické štatistiky /Spotrebiteľské ceny a ceny produkčných štatistík /Metaúdaje