Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Košický kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Košický kraj - charakteristika regiónu

12.01.2022 | | Počet zobrazení: 110440

Poloha, rozloha, geografické podmienky

Košický kraj s rozlohou 6 754,3 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky a zaberá 13,8 % jej územia. Rozlohou je štvrtý najväčší na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinskou republikou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom.

Najvyšším bodom kraja je 1 476 m vysoký vrch Stolica v Slovenskom rudohorí, najnižšie položené je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenskej republiky, 94 m nad morom. Vodné toky patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi, západnú časť rieka Slaná a juhovýchodným cípom územia preteká rieka Tisa. Hospodársky i rekreačný význam majú vodné nádrže Zemplínska šírava, Bukovec, Ružín, Palcmanská Maša a Dobšiná. Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v najviac zalesnenom okrese Slovenska - Gelnici až tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v horských a podhorských oblastiach kraja v severnej a juhozápadnej časti kraja. Na juhovýchode územia sú lužné lesy, východná a južná časť má nížinato-pahorkovitý charakter. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými teplotami na vybraných meteorologických staniciach okolo 10 °C. Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje až teploty vnútrozemských subtrópov.

V kraji sa nachádzajú rudné, nerudné i energetické suroviny. Z rudných surovín majú význam železné, strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Významné sú ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline v lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu. Košická kotlina patrí k najperspektívnejším oblastiam z hľadiska využívania geotermálnej energie. V hĺbke 3 000 m sa predpokladá voda s teplotou 150 stupňov Celzia.

Na území Košického kraja  sú 2 národné parky – Národný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblasti – Latorica a Vihorlatský prales, 29 národných prírodných rezervácií, 40 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 24 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Prírodným unikátom európskeho významu je Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Jedinečné sú aj Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská a Gombasecká jaskyňa.

Je to kraj štyroch historických regiónov - Spiša, Gemera, Abova a Zemplína. Každý z nich si dodnes udržiava vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú slovesnosť.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 11 okresov: Gelnica, Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov. Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km2 je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km2 je okres Košice-okolie.

V kraji je 440 obcí, z toho 17 získalo štatút mesta. Podiel obyvateľstva v mestách predstavuje 54,3 %. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja sú Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Pozostávajú z 22 mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou. Ku koncu roka 2020 v nich žilo 238 138 obyvateľov, čo predstavovalo takmer 30 % obyvateľov kraja.

Demografické východiská

Na území Košického kraja koncom roka 2020 žilo celkom 802 092 obyvateľov. S podielom 14,7% na slovenskej populácii bol Košický kraj po Prešovskom druhým najväčším na Slovensku. Kraj patril k hustejšie osídleným regiónom, na 1 km2 pripadlo priemerne 119 obyvateľov. K najhustejšie osídleným patrili štyri okresy ležiace na území mesta Košice, podstatne redšie bolo osídlenie v okrese Sobrance, Rožňava a Gelnica.

Košický kraj bol jedným zo štyroch regiónov Slovenska, kde sa v roku 2020 zaznamenal celkový prírastok obyvateľstva. Na tisíc obyvateľov pribudlo spolu 0,8 obyvateľa. V kraji sa živonarodilo 8 782 detí a zomrelo 8 258 osôb. Prirodzený prírastok obyvateľstva predstavoval 0,65 narodených na 1000 obyvateľov a bol tretí najvyšší na Slovensku.

Obyvateľstvo kraja bolo oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. Priemerný vek obyvateľov v roku 2020 bol 40 rokov. Index starnutia dosiahol hodnotu 91,9. Obyvateľstvo v predproduktívnom veku (0-14 roční) tvorilo 17,2 %, v produktívnom (15-64 roční) 67 % a v poproduktívnom veku (65 roční a starší) 15,8 % obyvateľstva. Období 2016 až 2020 detská zložka populácie stagnovala, ale rástol podiel poproduktívneho obyvateľstva približne o pol percenta ročne.

Sobášnosť a rozvodovosť medzi rokmi 2016 až 2018 rástli. Sobášnosť rástla rýchlejšie ako rozvodovosť. V  roku 2019 nastal zvrat a počet uzavretých i rozvedených  manželstiev klesol. Pokles pokračoval aj v roku 2020, sobáše poklesli až o 18 %, rozvody o 10,2 %. Zosobášilo sa 3 224 párov, rozvedených bolo 1 097 manželstiev.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Pracovné príležitosti v Košickom kraji sú sústredené prevažne do krajského mesta a jeho okolia, odľahlejšie okresy vykazujú ich nedostatok. V roku 2020 podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva predstavoval 46,5 %. Miera ekonomickej aktivity dosiahla hodnotu 56,1 %, miera zamestnanosti  20 až 64 ročných 67,6 % a miera nezamestnanosti 8,8 %. Do roku 2019 miera zamestnanosti sa zvyšovala a miera nezamestnanosti znižovala. V roku 2020 prišlo k zmene, v porovnaní s rokom 2019 miera zamestnanosti klesla o 0,8 p. b., miera nezamestnanosti vzrástla o 0,9 p. b. Priemerná hrubá mesačná mzda dosiahla 1 237 eur a za celoslovenským priemerom zaostala o 7,2 %.

V okresoch kraja k 31. 12. 2020 pôsobilo 65 795 organizačných subjektov, z ktorých fyzické osoby - podnikatelia tvorili 51,5 %. Z počtu 33 895 podnikateľov tvorili najpočetnejšiu skupinu živnostníci (30 333). Živnostníci pôsobili prevažne v oblasti stavebníctva (21,7 %), obchodu (21,5%) a priemyslu (15,6 %). Z 27 160 podnikov zameraných na tvorbu zisku prevažovali obchodné spoločnosti. Podnikateľské aktivity boli sústredené najmä v odvetví obchodu (21,3 %), vo vedeckých, odborných a technických činnostiach (13,8 %), priemysle (12,6 %) a v stavebníctve (10,9 %).

Z hľadiska podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska (11,7 % v roku 2019) a existujúcej hospodárskej základni patrí Košický kraj medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky. Hrubý domáci produkt Košického predstavoval hodnotu 11 007 mil. eur. Priemerne v roku 2019 obyvateľ Košického kraja vyprodukoval hrubý domáci produkt v bežných cenách v hodnote 13 747 Eur, čo predstavuje 79,9 % úrovne HDP na obyvateľa Slovenska.

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote v kraji v roku 2019 sa najviac, až 24,6 %, podieľal priemysel. Obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie sa podieľali 19 % a verejná správa, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc 13,7 %.

Poľnohospodárska pôda zaberá 333 tisíc ha, čo je takmer polovica výmery kraja; viac ako tri pätiny z nej tvorí orná pôda, tretinu trvalé trávne porasty. Lesy pokrývajú takmer dve pätiny povrchu územia. Viac ako tri štvrtiny ornej pôdy je v okresoch Košice-okolie, Michalovce a Trebišov, kde je sústredená väčšina poľnohospodárskej produkcie. Lesy pokrývajú najmä územie okresu Rožňava, Košice-okolie a Gelnica. Vzácnosťou Košického kraja je tokajská oblasť, kde sa pestuje a dorába jedinečné tokajské víno.

Surovinovou základňou regiónu je oblasť Slovenského rudohoria, ktorá v dávnej minulosti podmienila vznik baníctva, hutníctva farebných kovov a strojárenstva. Tieto odvetvia pri dominantnom postavení novodobého hutníckeho kombinátu a chemických podnikov predstavujú dôležitú zložku priemyslu. Ťažiskovými ekonomickými odvetviami sú priemysel (hutnícky, strojárenský, potravinársky, elektrotechnický, ťažobný, stavebných hmôt, palív a energetiky), stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Významná je potravinárska výroba spracúvajúca produkty poľnohospodárskej prvovýroby. V priemyselných subjektoch Košického kraja dosiahli v roku 2020 tržby za vlastné výkony a tovar  7,1 mld. eur. Z územného hľadiska rozhodujúcu časť tržieb v kraji vyprodukovali podniky situované v krajskom meste.

V Košickom kraji sa v roku 2020 zrealizovala stavebná produkcia vlastnými zamestnancami v hodnote 553,1 mil. eur, stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv dosiahla 784,4 mil. eur. V kraji sa postavilo 1 964 nových bytov. Bytová výstavba bola situovaná prevažne do krajského mesta a jeho okolia, kde sa postavilo až 71 % zo všetkých dokončených bytov.

V roku 2020 celková dĺžka cestnej siete v kraji mala 2 396 km, z toho tvorili diaľnice 22 km, cesty I. triedy 367 km a ciesty II. triedy 584 km. Rýchlostné cesty a privádzače boli dlhé 15 km. Po cestách jazdilo 399 819 motorových vozidiel evidovaných v Košickom kraji, tri štvrtiny z nich boli osobné autá. Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina-Košice-Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice. Významný je suchozemský prístav - prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s medzinárodným významom.

Vzdelávanie bolo v roku 2020 zabezpečované v  455 materských školách, 303 základných školách, 34 gymnáziách a 61 stredných odborných školách. Vysoké školstvo je koncentrované v Košiciach, kde sa nachádzajú 4 vysoké školy (Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva a súkromná Vysoká škola bezpečnostného manažérstva).

Zdravotnú starostlivosť v Košickom kraji v roku 2020 zabezpečovalo 1 890 zdravotníckych zariadení, medzi ktoré patrilo 17 nemocníc, 1 490 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a 11 liečební. Kúpeľná liečba ochorení dýchacích ciest prebiehala v klimatických kúpeľoch Štós.

Kultúrne predstavenia a výstavy ponúkalo v roku 2019 návštevníkom 16 stálych divadelných scén, 30 múzeí a 3 galérie. Čitatelia mali k dispozícii 141 knižníc. Medzi bohaté kultúrno-historické pamiatky patria Dóm sv. Alžbety v Košiciach a historické jadro Košíc, kaštieľ v Betliari, hrad Krásna Hôrka, opátstvo rádu Premonštrátov v Jasove, gotický evanjelický kostol v Štítniku a mnohé iné kostolíky, ktoré sú súčasťou gemerskej vetvy Gotickej cesty. Spišský hrad, Spišské Podhradie, cirkevné mestečko Spišská Kapitula a gotický kostolík v Žehre a drevené kostolíky v Ruskej Bystrej boli zaradené medzi pamiatky UNESCO. V Košiciach sa nachádza aj najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe.

Cestovný ruch má na území kraja veľmi priaznivé predpoklady na rozvoj vďaka prírodným krásam a spomínaným kultúrno-historickým pamiatkam. V roku 2020 sa v 369 ubytovacích zariadeniach ubytovalo 227 tisíc návštevníkov.


/wps/portal/ext/themes/regional/kosicky%20kraj/about Košický kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MH1 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Košický kraj /Charakteristika kraja