Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu

12.01.2022 | | Počet zobrazení: 108400

Poloha, rozloha, geografické podmienky

S rozlohou 9 454 km2 je Banskobystrický kraj s podielom 19,3 % na celkovej rozlohe Slovenska je najväčším krajom.  Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.

Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia.

Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je vrch Ďumbier (2 045 m n.m.) nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najnižšie miesto v kraji je výtok rieky Ipeľ z kraja na území obce Ipeľské Predmostie  v okrese Veľký Krtíš (126 m n.m.).

Región má dlhú tradíciu v oblasti baníctva. Ložiská zlata, striebra a medi boli využívané už od 13. storočia najmä v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. V súčasnosti sú tunajšie ťažobné aktivity v útlme a centrum ťažby sa presúva do oblastí s výskytom nekovových hornín. Významné ložiská silikátov sa nachádzajú v silikátovej zóne pri Lučenci s výskytom nerudných keramických a žiaruvzdorných a rôznych prídavných surovín na výrobu keramických materiálov, kameniny, póroviny a skla. V okolí Revúcej sa ťaží a spracúva magnezitová ruda. Stavebný kameň sa vyskytuje najmä na severe, tehliarske suroviny v poltárskom okrese, štrkopiesky v južných okresoch a kremenec v okrese Žiar nad Hronom.

Na územie kraja zasahujú 4 národné parky – Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra, 4 chránené krajinné oblasti – Poľana, Cerová vrchovina, Štiavnické vrchy a Ponitrie a 10 národných prírodných pamiatok, 54 prírodných pamiatok, 34 národných prírodných rezervácií, 87 prírodných rezervácií, 40 chránených areálov a 8 chránených vtáčích území.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 13 okresov – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom, v ktorých sa  nachádza 516 obcí, z toho 24 miest.  Z hľadiska rozlohy najväčším okresom je okres Rimavská Sobota (zaberá 15,6 % rozlohy kraja), najmenším okres Banská Štiavnica (zaberá len 3,1 % územia kraja). V mestách žije 52,5 % obyvateľov. Iba Banská Bystrica a Zvolen presiahli počtom obyvateľov ku koncu roka 2020 počet 40 tisíc a žije v nich takmer 19 % obyvateľov kraja.

Demografické východiská

Počtom 643 102 obyvateľov k 31. 12. 2020 Banskobystrický kraj tvoril 11,8 % podiel slovenskej populácie. Hustota osídlenia kraja 68 obyvateľov na km2 bola najnižšia zo všetkých krajov. Najhustejšie osídlený bol okres Banská Bystrica, kde na 1 km2 žije 137 obyvateľov, najredšie okres Krupina s 38 obyvateľmi na 1 km2.

Prirodzený pohyb obyvateľstva už dlhodobo dosahuje záporné hodnoty. Aj v  roku 2020 sa živonarodilo menej detí (5 978) a umrelo viac osôb (7 496). Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva, nakoľko kraj stráca aj migráciou.  V roku 2020 sa vysťahovalo o 656 osôb viac ako prisťahovalo. Stagnácia percentuálneho podielu detí vo vekovej skupine do 14 rokov a rast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku v posledných šiestich rokoch je príčinou starnutia obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľstva k 31. 12. 2020 vzrástol na 42,2 rokov. Rástol aj index starnutia, ktorý dosiahol hodnotu 122,7.

Sobášnosti začala klesať v roku 2019. V roku 2020 sa zosobášilo len 2 480 snúbeneckých párov. Počet uzavretých manželstiev sa tak medziročne znížil až o 23,3 %. Rozvodovosť, ktorá  sa v posledných štyroch rokoch výraznejšie nemenila, v roku 2020 poklesla o 13,2 %. V kraji sa rozviedlo 970 manželstiev.

Ekonomické a sociálne špecifiká

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 50,7 % populácie. Miera zamestnanosti (20- 64 ročných) dlhodobo mierne rástla na hodnotu 72,2 % v roku 2020. Miera nezamestnanosti klesala do roku 2019 a dosiahla hodnotu 7,9 %. Na rovnakej hodnote zostala aj v roku 2020. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 180 eur a bola druhá najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi. Za celoslovenským priemerom zaostala o 11,5 %.

Z pohľadu organizačnej štatistiky k 31. 12. 2020 v kraji pôsobilo 27,7 tis.  právnických osôb, z ktorých 81 % boli organizácie zamerané na tvorbu zisku a 34,4 tis. fyzických osôb, z ktorých 90,2 % tvorili živnostníci. V oblasti veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov podnikalo 18,9 % podnikov a 18,7 % živnostníkov. Podniky sa ďalej zameriavali svoje podnikanie do odvetvia odborných, vedeckých a technických činností (15 %) a priemyslu (12,8 %). Najviac živnostníkov (viac ako jedna pätina) pôsobilo v stavebníctve.

Banskobystrický kraj dosiahol v roku 2019 regionálny hrubý domáci produkt vo výške 8 175 mil. eur v bežných cenách a na národnom HDP sa podieľal 8,7 %. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP zaostával o 26,5 % za národným priemerom a dosiahol 12 648 eur v bežných cenách.  

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote sa takmer 23 % podieľalo odvetvie priemyslu, verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc tvorili 17,9 %, obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie 17,1 %.

 Poľnohospodárska pôda strednej kvality tvorí 43,1 % celej rozlohy kraja. Na poľnohospodársku výrobu sa orientuje prevažne južná časť územia. Využíva sa na pestovanie obilnín, kukurice a aj hrozna. Lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v severnej oblasti, sú základňou pre chov dobytka a oviec. Stavy oviec v tomto kraji sú dlhodobo najpočetnejšie. Región sa v celoslovenskom rámci vyznačuje aj najväčšou plochou pokrytou lesmi, ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy kraja. V ťažbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti) niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov.

Z hľadiska odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde nezaradených. V roku 2020 tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle dosiahli 4,9 mld. eur a spomedzi krajov boli najnižšie. V odvetví pracovalo 49,3 tis. osôb, čo je tiež najmenej v porovnaní s ostatnými krajmi.

Aj stavebníctvo zaostávalo oproti ostatným krajom. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami dosiahla 371,1 mil. eur a stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv 456,6 mil. eur, čo boli druhé najnižšie hodnoty v rámci Slovenska. V kraji sa postavilo 1 220 bytov, najviac v okresoch Banská Bystrica (272), Zvolen (236) a Veľký Krtíš (203).

Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. Dĺžka cestnej siete v roku 2020 predstavovala 3 210 km, z toho len 128 km tvorili rýchlostné cesty. Po cestách jazdilo 364 161 evidovaných motorových vozidiel, 71,4 % z nich boli osobné automobily.

Školstvo reprezentuje sieť školských zariadení. V roku 2020 v kraji pôsobilo 380 materských škôl, 265 základných škôl, 27 gymnázií, 59 stredných odborných škôl. V Banskej Bystrici má svoje sídlo Univerzita Mateja Bela a Akadémia umení, v Banskej Štiavnici Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta.

O zdravie obyvateľstva sa v roku 2020 staralo 1 572 zdravotníckych zariadení zahrnujúcich 20 nemocníc, 1 201 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti  a 4 liečebne, z ktorých dominovala Rooseveltova nemocnica. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť v Sliači, Kováčovej, Dudinciach, Brusne, Číži a Sklených Tepliciach.

V oblasti kultúry je významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá každoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla. Na území kraja v roku 2020 bolo spolu 13 stálych divadelných scén. Návštevníci mali k dispozícií aj 4 galérie a 33 múzeí a čitatelia 240 knižníc.

Banskobystrický kraj ponúka množstvo kultúrnych a prírodných pamiatok. Mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Stará Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel. Prírodné krásy severnej časti kraja sú hojne využívané ako centrá zimného turistického ruchu. V roku 2020 kraj navštívilo 418,6 tisíc hostí, ktorí boli ubytovaní v 625 ubytovacích zariadeniach.



/wps/portal/ext/themes/regional/bansko%20bystricky%20kraj/about Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MC2 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Banskobystrický kraj /Charakteristika kraja