Preskočiť na odkaz na hlavný obsah pomocou prístupového kľúča S.
PortalMenuPortlet
PortalSubmenuPortlet
Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu
Print Mail PDF TW FB WA

Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu

23.02.2023 | | Počet zobrazení: 138601

Poloha, rozloha, geografické podmienky

S rozlohou 9 454 km2 je Banskobystrický kraj s podielom 19,3 % na celkovej rozlohe Slovenska je najväčším krajom. Rozprestiera sa v južnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom.

Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká rozmanitosť geomorfologickej modelácie, od vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia.

Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je vrch Ďumbier (2 045 m n.m.) nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najnižšie miesto v kraji je výtok rieky Ipeľ z kraja na území obce Ipeľské Predmostie  v okrese Veľký Krtíš (126 m n.m.).

Región má dlhú tradíciu v oblasti baníctva. Ložiská zlata, striebra a medi boli využívané už od 13. storočia najmä v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. V súčasnosti sú tunajšie ťažobné aktivity v útlme a centrum ťažby sa presúva do oblastí s výskytom nekovových hornín. Významné ložiská silikátov sa nachádzajú v silikátovej zóne pri Lučenci s výskytom nerudných keramických a žiaruvzdorných a rôznych prídavných surovín na výrobu keramických materiálov, kameniny, póroviny a skla. V okolí Revúcej sa ťaží a spracúva magnezitová ruda. Stavebný kameň sa vyskytuje najmä na severe, tehliarske suroviny v poltárskom okrese, štrkopiesky v južných okresoch a kremenec v okrese Žiar nad Hronom.

Na územie kraja zasahujú 4 národné parky – Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Národný park Veľká Fatra, 4 chránené krajinné oblasti – Poľana, Cerová vrchovina, Štiavnické vrchy a Ponitrie a 11 národných prírodných pamiatok, 54 prírodných pamiatok, 22 národných prírodných rezervácií, 110 prírodných rezervácií, 40 chránených areálov a 8 chránených vtáčích území.

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 13 okresov – Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom, v ktorých sa  nachádza 516 obcí, z toho 24 miest.  Z hľadiska rozlohy najväčším okresom je okres Rimavská Sobota (zaberá 15,6 % rozlohy kraja), najmenším okres Banská Štiavnica (zaberá len 3,1 % územia kraja). V mestách žije 51,7 % obyvateľov. Iba Banská Bystrica a Zvolen presiahli počtom obyvateľov počet 40 tisíc a žije v nich takmer 19 % obyvateľov kraja.

Demografické východiská

Počtom 620 986 obyvateľov k 31. 12. 2021 Banskobystrický kraj tvoril 11,4 % podiel slovenskej populácie. Hustota osídlenia kraja 66 obyvateľov na km2 bola najnižšia zo všetkých krajov. Najhustejšie osídlený bol okres Banská Bystrica, kde na 1 km2 žije 134 obyvateľov, najredšie okres Krupina s 37 obyvateľmi na 1 km2.

V kraji dlhodobo prichádza k celkovému úbytku obyvateľstva, ktorý je spôsobený vyšším počtom úmrtí ako narodení a tiež záporným migračným saldom.  Aj v  roku 2021 sa živonarodilo menej detí (5 849) a umrelo viac osôb (9 444). Tiež sa vysťahovalo o 1 020 osôb viac ako prisťahovalo. Napriek tomu, že tempo rastu detskej a seniorskej zložky obyvateľstva bolo v roku 2021 vyrovnané, obyvateľstvo kraja starlo. Podiel detí do 14 rokov v populácii predstavoval 15 % a bol o 3,3 p. b. nižší ako podiel obyvateľov starších ako 64 rokov. Obyvateľstvo v produktívnom veku tvorilo 66, 7 %. Priemerný vek obyvateľstva dosiahol 42 rokov.

V roku 2021 sa zosobášilo 2 861 snúbeneckých párov. Počet sobášov síce medziročne vzrástol o viac ako 15 %, ale nedosiahol hodnoty predpandemických rokov. V kraji sa rozviedlo 990 manželstiev čo bolo iba o 20 rozvodov viac ako v roku 2020. Z dlhodobého hľadiska však rozvodovosť v kraji klesá.

Ekonomické a sociálne špecifiká

V roku 2021 ekonomicky aktívne obyvateľstvo tvorilo 51 % populácie, miera zamestnanosti (20 – 64 ročných) dosiahla 71,3 % a miera nezamestnanosti 10,2 %. Priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla 1 250 eur a bola druhá najnižšia v porovnaní s ostatnými krajmi. Za celoslovenským priemerom zaostala o 11 %.

Z pohľadu organizačnej štatistiky k 31. 12. 2021 v kraji pôsobilo 28,2 tis.  právnických osôb, z ktorých 80 % boli organizácie zamerané na tvorbu zisku a 36,1 tis. fyzických osôb, z ktorých takmer 91 % tvorili živnostníci. V oblasti veľkoobchodu, maloobchodu, opráv motorových vozidiel a motocyklov podnikalo 18,1 % podnikov a rovnako aj živnostníkov. Podniky sa ďalej zameriavali svoje podnikanie do odvetvia odborných, vedeckých a technických činností (15,3 %) a priemyslu (12,7 %). Najviac živnostníkov (viac ako jedna pätina) pôsobilo v stavebníctve.

Banskobystrický kraj dosiahol v roku 2021 regionálny hrubý domáci produkt vo výške 8 694 mil. eur v bežných cenách a na národnom HDP sa podieľal 8,8 %. V prepočte na obyvateľa regionálny HDP zaostával o 23 % za národným priemerom a dosiahol 13 949 eur v bežných cenách.  

Na regionálnej hrubej pridanej hodnote sa viac ako štvrtinou podieľalo odvetvie priemyslu, verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a sociálna pomoc tvorili podiel 18,1 %, obchod, doprava, ubytovanie a stravovanie 16,9 %.

Poľnohospodárska pôda strednej kvality tvorí 43 % celej rozlohy kraja. Na poľnohospodársku výrobu sa orientuje prevažne južná časť územia. Využíva sa na pestovanie obilnín, kukurice a aj hrozna. Lúky a pasienky, ktoré sa nachádzajú v severnej oblasti, sú základňou pre chov dobytka a oviec. Stavy oviec v tomto kraji sú dlhodobo najpočetnejšie. Región sa v celoslovenskom rámci vyznačuje aj najväčšou plochou pokrytou lesmi, ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy kraja. V ťažbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti) niekoľkonásobne prevyšuje hodnoty iných krajov.

Z hľadiska odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení. V roku 2021 tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle dosiahli 5,7 mld. eur a spomedzi krajov boli najnižšie. V odvetví pracovalo 50,7 tis. osôb, čo je tiež najmenej v porovnaní s ostatnými krajmi.

Aj stavebníctvo zaostávalo oproti ostatným krajom. Stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami dosiahla 495 mil. eur a stavebná produkcia podľa dodávateľských zmlúv 385,6 mil. eur. V kraji sa postavilo 1 069 bytov, najviac v okresoch Banská Bystrica (316) a Zvolen (180).

Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumožňujú významnejšie rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. Dĺžka cestnej siete v roku 2021 predstavovala 3 207 km, z toho len 128 km tvorili rýchlostné cesty. Po cestách jazdilo 373,6 tis. evidovaných motorových vozidiel, 71 % z nich boli osobné automobily.

Školstvo reprezentuje široká sieť školských zariadení. V roku 2021 v kraji pôsobilo 381 materských škôl, 264 základných škôl, 27 gymnázií, 58 stredných odborných škôl. V Banskej Bystrici má svoje sídlo Univerzita Mateja Bela a Akadémia umení, vo Zvolene Technická univerzita a v Banskej Štiavnici Hudobná a umelecká akadémia Jána Albrechta.

O zdravie obyvateľstva sa v roku 2021 staralo 1 610 zdravotníckych zariadení zahrnujúcich 21 nemocníc, 1 235 zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti  a 5 liečební, z ktorých dominovala Rooseveltova nemocnica. Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť v Sliači, Kováčovej, Dudinciach, Brusne, Číži a Sklených Tepliciach.

V oblasti kultúry je významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá každoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla. Na území kraja v roku 2021 bolo spolu 16 stálych scén a divadelných priestorov. Návštevníci mali k dispozícií aj 4 galérie a 32 múzeí a čitatelia 242 knižníc.

Banskobystrický kraj ponúka množstvo kultúrnych a prírodných pamiatok. Mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické BaneSebechleby – Stará Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel. Prírodné krásy severnej časti kraja sú hojne využívané ako centrá zimného turistického ruchu. V roku 2021 kraj navštívilo 347,6 tisíc hostí, ktorí boli ubytovaní v 681 ubytovacích zariadeniach.



/wps/portal/ext/themes/regional/bansko%20bystricky%20kraj/about Banskobystrický kraj - charakteristika regiónu Z6_VLP8BB1A0G7T10INNSUV8Q3MC2 /Štatistický úrad SR - Úvodná stránka /Štatistiky /Regionálne štatistiky /Banskobystrický kraj /Charakteristika kraja