(podľa Výberového zisťovania pracovných síl) ¹⁾

Po šiestich rokoch rastu zamestnanosť prvýkrát klesla, medziročne o 1,4 %.

Pokles výkonnosti ekonomiky sa premietol aj vo vývoji zamestnanosti. Po raste, ktorý sa udržal v posledných šiestich rokoch, zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 1. štvrťroku 2020 klesla o 1,4 %. Počet pracujúcich ²⁾ sa v absolútnom vyjadrení znížil o 36,1 tis. na 2 552,3 tis. osôb. Miera zamestnanosti ³⁾ osôb vo veku 20 - 64 rokov  v porovnaní s 1. štvrťrokom 2019 klesla o 0,5 p. b. na 73 %. Miera zamestnanosti mužov sa znížila o 0,7 p. b. na 79,2 % a žien o 0,3 p. b. na 66,7 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí sa zamestnanosť na území Slovenska znížila o 1,5 % na 2 426,3 tis. osôb.

Zníženie zamestnanosti bolo sprevádzané okrem rastu nezamestnanosti aj zvýšením počtu obyvateľstva mimo trhu práce. Počet ekonomicky neaktívnych osôb medziročne vzrástol o 36 tis. na 1 880,2 tis. osôb. ⁴⁾

Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti 4. štvrťroku 2019 klesla o 21,5 tis. (o 0,8 %) na 2 558,6 tis. osôb.

Zamestnanosť najvýraznejšie klesla v službách, za celý sektor sa v 1. štvrťroku 2020 počet pracujúcich znížil o 45,4 tis. osôb. Z jednotlivých odvetví služieb boli najväčšie úbytky pracujúcich v doprave a skladovaní o 16,3 tis., ubytovacích a stravovacích službách o 13,6 tis., zdravotníctve a sociálnej pomoci o 10,8 tis. a vo vzdelávaní o 9,1 tis. osôb. Pokles pracujúcich bol aj v stavebníctve o 9,7 tis. osôb. 

Pokles počtu pracujúcich bol ovplyvnený nižším počtom zamestnancov o 42 tis. (o 1,9 %) na 2 170,1 tis. osôb. Počet podnikateľov  ⁵⁾ sa zvýšil o 5,9 tis. (o 1,6 %) na 380,2 tis. osôb vplyvom vyššieho počtu podnikateľov bez zamestnancov o 4,5 tis. na 304,4 tis. osôb a podnikateľov so zamestnancami o 1,4 tis. na 75,8 tis. osôb.

Podľa vekového zloženia sa zamestnanosť najviac znížila u pracujúcich vo veku 25 - 34 rokov o 24,5 tis. osôb. Počet prajúcich klesol aj v kategórii 50 - 54 ročných (o 13,2 tis. osôb) a u 15 - 24 ročných (o 11,1 tis. osôb). Z kategórií, ktoré zaznamenali rast, najviac pracujúcich pribudlo vo veku 60 a viac rokov (o 5,9 tis. osôb).

K poklesu zamestnanosti došlo vo väčšine krajov, najviac v Žilinskom (o 3,2 %), Košickom (o 2,7 %) a Bratislavskom kraji (o 2,5 %). Miera zamestnanosti sa medziročne znížila najviac v Bratislavskom kraji o 2,1 p. b., jej úroveň však bola medzi krajmi aj v 1. štvrťroku 2020 najvyššia (79,9 %). Najnižšia bola v krajoch východného Slovenska, v Prešovskom na úrovni 68 % a v Košickom kraji na úrovni 68,1 %.

Pracujúci v zahraničí

Tempo poklesu počtu pracujúcich v zahraničí podľa VZPS ⁶⁾ sa oproti 1. štvrťroku 2019 spomalilo o 10,7 p. b. na 0,3 %. Celkový počet sa medziročne znížil o 0,4 tis. na 126 tis. osôb.

Najviac osôb pracovalo v stavebníctve (35,5 tis.), priemysle (31,3 tis.) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (22,7 tis.). V rámci európskych krajín Slováci pracovali hlavne v Rakúsku (42,8 tis. osôb), Česku (27,9 tis. osôb) a v Nemecku (19,6 tis. osôb).

 Za prácou do zahraničia odchádzalo najviac pracujúcich z Prešovského (27,2 tis. osôb) a Nitrianskeho kraja (22,4 tis. osôb).

Voľné pracovné miesta

V 1. štvrťroku 2020 bolo v hospodárstve SR ponúkaných o 6 456 (o 26,1 %) menej voľných pracovných miest, ⁷⁾ ako v 1. štvrťroku 2019, v priemere ich počet dosiahol 18 308. Pracovné ponuky sa znížili vo väčšine odvetví, najviac v priemyselnej výrobe (o 1 880 miest) a v stavebníctve (o 1 504 miest).